Určite si pamätáte na to, keď ste do školy nosili darčeky pre starších ľudí, aby ste ich potešili a rozveselili v období Vianoc. („ Potešiť niekoho, kto nečaká nič je základnou myšlienkou tejto krásnej dobročinnej akcie, do ktorej sa zapojila aj naša škola v spolupráci s rodičmi našich žiakov. Krásnych 56 krabíc od topánok naplnených maličkosťami, ktoré rozžiaria srdcia babičiek a deduškov v domovoch dôchodcov v okrese Ružomberok...“ Mgr. Simona Bančejová)
Druhákom napísala pani Amália Zivčaková, ktorá je z Turčianskych Teplíc. Presne v deň jej 85. narodenín, a to pred Vianocami, dostala balík od druháka Lea. Žije sama, aj keď má deti a vnúčatá. Teraz ju nenavštevujú kvôli pandémii. Balík ju veľmi potešil a napísala druhákom krásny list o svojom živote.
Pracovala v nemocnici ako detská sestra a starala sa o malých pacientov, ktorých zahŕňala veľkou láskou. Všetci ju volali mama Amálka. Okrem toho poslala druhákom aj peniaze, aby si spravili oslavu. List od Amálky nás veľmi potešil , no peniaze nie. Keďže som nevedela ako zareagovať, napísala som pani Amálke list, kde som jej písala o druhákoch, čo radi robia, akí sú a poslala som jej fotky žiakov 2. ročníka. Denis a Tobias Amálke nakreslili pekný obrázok, Kryštof napísal pozdrav. O pár dní nám prišiel znovu pekný list. Amálke napíšeme po oslave a pošleme jej fotky z oslavy a určite aj nejaké pekné obrázky.
A tak máme novú kamarátku tetu Amálku. Je to krásny pocit urobiť niekomu radosť.
Mgr. Vladimíra Kudlová