Novinky

Dnes bol super deň. Mali sme v škole svetový deň ovocia a zeleniny. Doniesli sme si ovocie a zeleninu, ktoré sa dajú odšťavovať. Ja som si doniesla jablká a pomaranče. Okrem toho sme mali prísť oblečení v dúhe zdravia. Prváci mali prísť v modro-fialovom, druháci v červenom, my v zelenom, 4.A v oranžovo-žltom a 4. B v bielom. Môj bratranec Jonko si dokonca priniesol aj cviklu, ktorú si odšťavil a vypil to všetko naraz. Všetci sme mu zatlieskali. A takto sa skončil môj dnešný zážitok.

                                                            Miška Chovanová, 3. ročník

16. 10. sme mali v škole projekt ku dňu výživy. Do školy sme mali prísť v dopredu určených farbách. Naša trieda mala prísť v zelenom. Je to jedna zo základných farieb prírody. Doniesli sme si rôzne druhy ovocia a zeleniny. Z nich sme „vyžmýkali“ zdravú šťavu pomocou šikovného odšťavovača. Pripravili sme veľa druhov: jablkovú, hruškovú, pomarančovú... šťavu. Najviac mi však chutila moja jablková. Odteraz si budem šťavy z ovocia a zeleniny robiť aj doma.

                                                                                     Oliver Kósa, 3. ročník

Pani učiteľka nám v utorok nadiktovala do slovníčkov dôležitú informáciu. Dňa 16. 10. je Svetový deň výživy, na ktorý si máme priniesť zdravú desiatu, ovocie a zeleninu na odšťavovanie a prísť oblečení vo farebnej dúhe zdravia. My, tretiaci, sme mali prísť v niečom zelenom. Po druhej vyučovacej hodine sme sa pustili do odšťavovania. Ja som mala výborný jablkovo-pomarančový džús. Veľmi mi chutil. Zažili sme pri tom veľa zábavy. Bol to super deň, ktorý si bude pamätať aj pani učiteľka Vladka, lebo mala meniny.

                                                             Natálka Lukáčová, 3. ročník

Na Svetový deň výživy sme počúvali z rozhlasu o zdravej výžive. Ovocie a zelenina sú pre nás prospešné. Nášmu zdraviu škodí veľa tukov a cukrov. Sedieť pri počítači a televízii je tiež nezdravé, preto musíme veľa športovať. Dnes nám pani učiteľka odšťavila rôzne ovocie a zeleninu. Do školy sme prišli oblečení vo farbách dúhy. Každá farba predstavuje iný druh ovocia a zeleniny.

                                                                                  Jonáš Holomáň, 3. ročník

„Žiačik neboráčik“

Už celý mesiac som nepísal do denníka. Konečne sa mi to dnes podarilo. Minulý týždeň som vyfasoval tri poznámky. Mamina sa tomu vôbec, ale vôbec nepotešila.

Každý deň mi pripomína, aby som sa v škole snažil a dával pozor. No ja na to stále zabúdam. Musím si vstúpiť do svedomia a polepšiť sa. Lebo mi okrem rohov narastie aj chvostík. Dovtedy mám zakázaný nový mobil!

Začal som chodiť na futbal. Celkom sa mi tam páči, pretože tam chodia aj moji kamaráti. Okrem toho chodím na hodiny klavíra. Cvičiť sa mi veľmi nechce, ale keď sa už naučím skladbu poriadne hrať, celkom sa z toho teším. V škole sa učíme abecedu. Má spolu 46 písmen. Ešte ju neviem hovoriť plynule, ale stále si to opakujem. Mama vraví, že ju musím sypať ako z rukáva. To isté platí aj o násobilke. Čoskoro sa do toho zahryzneme. Mám z toho trochu strach.

                                                           Oliver Kósa, 3. ročník

Po piatkovom zbere druhotných surovín sme sa vrátili do školský lavíc. Nie , nečakala nás písomka ani test. Tvorili sme projekt ku dňu jazykov.Spojili sme silu  od prvého ročníka po deviatku a vytvorili sme slovník plný  fráz, slovíčok a konverzačných tém. Naše práce si môžete pozrieť na hlavnej školskej nástenke, niečo sa naučiť či zopakovať.

V utorok, 3.10.2017 sme sa znovu čosi priučili v oblasti starostlivosti o dreviny v našom Náučnom parku. Zavítal k nám totiž veľmi skúsený miestny záhradkár, pán Martinkovič. Tohto náučného stretnutia sa zúčastnili žiaci siedmeho ročníka v rámci predmetu technika a žiaci navštevujúci Zelený krúžok. Pán Martinkovič nás oboznámil so záhradkárskym náradím určeným na strihanie a orezávanie drevín, takže už máme predstavu, aké náradie je potrebné k jesennej starostlivosti o dreviny.  Pod dohľadom pána záhradkára sme ostrihali, orezali a celkovo zazimovali stromy a kríky v školskom areáli. Všetok odpad bioodpad, či už menšie konáre alebo lístky, sme ako správna Zelená škola dali do kompostoviska. Pánovi Martinkovičovi by sme sa touto cestou chceli veľmi pekne poďakovať, že si na nás našiel čas a prišiel nás zaučiť do tajov zahradkárčenia. ĎAKUJEME mu za cenné rady a dúfame, že k nám opäť zavíta aby nám odovzdal svoje užitočné rady, ktoré môžeme aplikovať jednak v našom Náučnom parku, ale taktiež aj v našej Eko-záhradke. :-) 

Emma Pačikovská, 9. ročník , členka Kolégia Zelenej školy

Konečne sa nám podarilo prečítať posledný prázdninový denník. Zážitky z  prázdnin  boli obohatené kresbami, pohľadnicami, vstupenkami, fotografiami.... no radosť čítať a pozerať. V mnohých denníkoch bolo poznať pomoc rodičov, ktorú si veľmi vážim. Tie denníky sú krásne. Úžasné slohové práce si zaslúžia obdiv i poďakovanie. Čas na písanie denníka cez prázdniny si našli: Michaela Chovanová, Natália Makovická, Natália Lukáčová, Nicola Camberová, Táňa Camberová, Marián Kmotorka, Jonáš Holomáň, Anita Pudišová, Oliver Kósa, Viktória Dudiaková a Filip Žuffa.

 Ďakujem mojim tretiakom a ich rodičom za nádherné denníky.

                                                                                    Mgr. Vladimíra Kudlová

Vo štrvrok 14. 9. 20107 si žiaci prvého stupňa pripomenuli ľudové zvyky a tradície, ktoré súvisia so zberom úrody a prichádzajúcou jeseňou. Pripravili si zaujímavý program, ktorý odprezentovali svojim spolužiakom. 

„Bože nás požehnaj, všetko nám dobre daj,

napredek i zdravie, božie požehnanie.

Bože nás požehnaj, aj Panna Mária,

by naša robota, daromná nebola...“

Obecné dožinky „obžinky“ sa považovali za slávnosť po skončení žatvy. Ich pôvod je už v predkresťanských dobách. Na poliach sa zvykli nechávať posledné klasy zrelého obilia, ktoré mali zabezpečiť bohatstvo roľníckym hospodárstvam v nasledujúcom roku. Posledný snop mal byť ťažký a veľký. Zrno, ktoré zostalo z najkrajších zožatých klasov, z ktorých sa uplietol dožinkový veniec alebo kytica, sa na jar zvyklo primiešať do osiva. Funkcia dožiniek sa však postupne z magickej menila na ďakovnú a oslavnú. V dedinách sa začali „obecné dožinky“ organizovať po prvej svetovej vojne. Po skončení žatvy, mlatbe bývali dožinkové slávnosti najmä u pána majetku v majeri a mali ohlas v celej dedine. Vyobliekaní kosci a žnice niesli vyzdobené, ručne upletené vence z najkrajších klasov obilia, ozdobené poľnými kvetmi do správcovho, gazdovho, prípadne richtárovho domu na ozdobenom voze so spevom, kde mu ho slávnostne odovzdali a on ich za to pohostil. Dožinkový veniec zavesil pod strechu domu, kde zostával až do jari.

Milí páni v mene Božom prichádzame k vám,

tento venček zo žatvy,

darujeme vám,

vy ho z lásky prijmite,

za nás sa nehanbite,

dá vám Pán Boh požehnanie na tomto svete.

Tento venček je uvití

zo všelijakých kvetín,

z ovsa, raže, zo pšenice,

taktiež aj z viki,

makovička na ňom je,

zlatom pozlátená je,

a vám naši milí páni

darovaná je.

Mgr. Katarína Kršková

Adopcia na diaľku® - projektový deň

Naša škola už štvrtým rokom pomáha malému indickému chlapcovi Nithinovi. Pravidelne, vždy na jeseň, mu odosielame čiastku 180€, aby mohol ďalší školský rok študovať.

V pondelok 26.6. sme už po tretí krát (v histórii projektu) prežili „deň s Nithinom“. Témou celého dňa bola predovšetkým detská hra. Na prvom stupni deti zopakovali svoje znalosti zo slovenčiny a matematiky, potom si pozreli dokument zo štátu Karnataka a nakoniec si zaspievali a zatancovali „action songs“. Prváčikovia otestovali písanie v jazyku kanada, materinskej reči Nithina.

Na druhom stupni sa žiaci najprv stretli s Mgr. Veronikou Timkovou, ktorá porozprávala o svojom ročnom pobyte v Keni (situácia v Keni je v mnohom podobná ako v Indii). Predstavila aj dokument o pobyte dobrovoľníkov v Keni, ktorého je spoluautorkou. Nakoniec hovorila o tom, ako sa deti (chlapci) v Keni hrajú. Jej rozprávanie bolo veľmi zaujímavé a pútavé. Deň pokračoval, deviataci odprezentovali  svoje výstupy na tému detská hra v histórii. Projektový deň vyústil do tvorby – úlohou žiakov bolo ušiť detskú hračku z odpadového materiálu. Mnohí sa s touto úlohou popasovali úspešne. Niektorí ..... môžu svoje zručnosti v šití trénovať počas voľných prázdninových dní....:)

Nithin nás učí pozerať sa na svet inými očami. A myslím, že aj tento deň nám pomohol uvedomiť si, že: “Mať veľa, nie je to isté, ako byť šťastný!“

Na ďalší projektový deň sa už dnes teší

Miroslava Šulíková

Eliška Magová z 2. ročníka  – víťazka súťaže Mladý záchranár

Žiaci 1. – 4. od záchranárov dostali rôzne darčekové predmety, medzi nimi aj časopis Mladý záchranách. Keďže časopis bol aktuálny, žiaci druhého ročníka na hodine prvouky vyplnili súťažný test Mladého záchranára a kto chcel, mohol súťažný kupón odoslať. Urobila tak polovica 2. triedy. No a na Elišku sa usmialo šťastie. Patrí medzi troch ocenených žiakov. Blahoželáme!

                                                                      Mgr. Vladimíra Kudlová

Vyšlo nové číslo nášho časopisu. Jeho tovrcom ďakujeme

.Skolacik_16-17_III.pdf

1. 6. bol Medzinárodný deň detí. V škole pani učiteľky prichystali výborný program. Cez tretiu hodinu sme nastúpili na osobný vlak, ktorým sme sa prepravili do Ružomberka. Išli sme na film Ballerina, veľmi sa mi páčilo. Ballerina sa nakoniec predsa stala baletkou. Potom nás čakalo prekvapenie, išli sme do cukrárne. Dala som si ľadovú drť a zmrzlinu. Potom nás čakali súťaže. Po splnení úloh sme si mohli dať cukrovú vatu, namaľovať sa na tvár a ísť na skákací hrad alebo trampolínu. Počasie nám doprialo, bolo teplúčko a svietilo slnko. A každý dostal odmenu od svojej triednej pani učiteľky – horalku, džús a lístok na cukrovú vatu.

Na tento deň nikdy nezabudnem!

         Eliška Magová, 2. ročník

Vo štvrtok bol Deň detí. V škole sme mali skákací hrad, trampolínu, maľovanie na tvár a cukrovú vatu. Ráno sme išli do kina na Balerínu. Bola to veľmi pekná rozprávka. Potom o druhej boli v škole súťaže. Behali sme po triedach a súťažili. My sme mali triedu „Mrázik“. Naša trieda bola celá biela a pekná a to kvôli našej pani učiteľke. V našej triede sme si museli dať rukavice a matriošku sme museli rozložiť a potom zložiť. Potom sme hádali písmenká, na jednom bolo samovar a na druhom matrioška. Naša pani učiteľka bola  Marfuša.

                                                              Viktória Dudiaková, 2. ročník

Vo štvrtok bol Deň detí. Behali sme po triedach. V každej triede boli súťaže. Bolo ich strašne veľa. V 1. triede bola Ariel, v 2. bol Mrázik, v 3. A Krtko, v 3. B Mickey Mouse, v 4. triede bolo Stratené húsatko, v ďalšej Maťko a Kubko. Bolo ich veľa. Museli sme v každej triede plniť úlohy.

Na druhý deň som bola na zubnom. Tam bol tiež Deň detí. Bola som so starkou. Tam sme museli  tiež zbierať pečiatky, mali tam veľa atrakcií. Bolo tam aj maľovanie na tvár. Dala som sa namaľovať na orla a na plece škorpióna.

Na tretí deň som bola v Chalúpkove. Bol tam kolotoč, preliezky, skákací hrad, hojdačky, kolky, bazén s guľkami.

                                                           Nicolka Camberová, 2. ročník

Koniec mája sa niesol v našej škole v znamení tenisu. Pán Martin Madliak, vedúci tenisového krúžku, opäť pripravil pre svojich zverencov letný tenisový turnaj. Vo vzájomných zápasoch si svoje sily zmerali mladší žiaci a žiačky. Súťažilo sa v dvojhre dievčat a chlapcov. A tu sú výsledky:

chlapci:

1. miesto: Martin Madliak (4. trieda)

2. miesto: Alexander Kerdík (4. trieda)

3. miesto: Filip Žuffa (2. trieda)

dievčatá:

1. miesto: Zuzana Demková (3. B.)

2. miesto: Simona Struhárová (4. trieda)

3. miesto: Nikola Mandáková (4. treida)

Výhercom srdečne gratulujeme a prajeme veľa športových úspechov.

Martin Madliak, vedúci krúžku

Vo štvrtok 1. 6. bol Deň detí. Naši učitelia pre nás pripravili báječný program. Ráno sme boli v kine na filme Balerína. Po filme sme dostali od zmrzlinára chutný kopček zmrzliny. Poobede sme sa všetci stretli na školskom dvore. Čakalo nás tu milé prekvapko. Stál tam obrovský skákací hrad a trampolína. Každý z nás dostal cukrovú vatu. V škole sme spoznávali najkrajšie rozprávky zo sveta aj z domova. Najviac sa mi páčili aktivity pri rozprávke Maťko a Kubko. Každý žiak dostal aj sladké lízatko. Na tento deň budem ešte dlho spomínať.

ĎAKUJEME!

                                                                                        Oliver Kósa, 2. ročník

Mesiac máj bol bohatý na športové podujatia. Zúčastnili sme sa krajského kola vo vybíjanej dievčat v Žiline, na oblastnom kole v malom futbale a na atletickcýh pretekoch. 

V malom futbael si naši chlapci vybojovali pohárové tretie miesto  a na atletike bola úspešná Lenka Švárna, ktorá v behu na 300 metrov obsadila 3. miesto. Gratulujeme.

Ráno sme nastúpili na vlak, z ktorého sme prestúpili na rýchlik.   Potom na zubačku, ktorá nás odviezla na Štrbské Pleso. Keď sme vystúpili zo zubačky, išli sme sa prejsť k jazeru, pri ktorom sme sa aj odfotili. Všetci sme sa tešili na stánky, pri ktorých sme si nakúpili hračky. Pri jazere sme videli skokanský mostík. Počasie sme mali krásne. Pri návrate nás čakali rodičia.

                                                                                                                       Rebeka Murínová, 2. roč.

25. 5. 2017 bol štvrtok a do našej školy zavítali záchranári z horskej záchrannej služby. Priniesli so sebou aj psa, ktorý im pomáha pri ich práci. Volala sa Denny, bol veľký a čierny. Napriek tomu to bolo šteňa, ktoré sa ešte musí toho veľa naučiť. Záchranári nám predviedli naučené praktiky pri záchrane ľudského života. Častokrát pri tom využívajú psov ako Denny. Doniesli so sebou aj lanovku, ktorá im slúži pri zlaňovaní ľudí. Mohli sme si ju aj vyskúšať. Pri svojej práci používajú aj vrtuľník. Prevážajú ním zachránených do nemocníc. Keďže v našej škole nemáme pristávaciu dráhu pre vrtuľníky a helikoptéry, prišli záchranári z horskej služby na aute.

                                                                                             Oliver Kósa, 2. ročník

Minulý týždeň k nám prišli záchranári. Prišli so psom, ktorý sa volal Deny. Pripravili pre nás prekvapenie. To prekvapenie bolo, že sme sa vozili na lanovke. Potom sme išli do telocvične.  Tam nám ukazovali, že keď je niekto zranený, tak ho dajú do nosidiel,  a potom ho spevnia. Normálne ho otočili dole hlavou a nepadol. Keď sme ho skúšali odniesť, bol ťažký. Boli sme tam skoro celá škola. Ešte nám dovolili sadnúť si do záchranárskeho auta. Do kufra, do stredu a dopredu. Pustili aj húkačky. Ten pes Deny vedel aj sadni, zostaň, prines, ľahni.... Ujo mal ešte takú palicu,tou sa pichalo do snehu keď padla lavína a zranila človeka. Keď tam je človek, tak tá palica tak zacengá a keď nie je človek, tak búcha. A mal lopatku, tou mohol kopať do snehu keď pes zacíti človeka.

                                                                                 Nicolka Camberová, 2. ročník

Henka Lesáková + Sabi Magulová + Emmka Pačikovská – redkačná rada, ktorá vyhrala hlavnú cenu za tvorbu školského časopisu k danej téme na predmet Občianska náuka! Spoločne s dievčatami som sa veľmi tešila, keď prišiel potvrdzovací mejl, kde nám poslali návratku na dvojdňovú akciu spojenú s odovzdávaním cien a workshopom. Bohužiaľ,  nemohla som sa tejto super akcie zúčastniť v danom termíne ja, ale zodpovedne ma zastúpila kolegyňa Ľubka Strakulová a podujala sa na cestu do Červeného Kláštora /za čo veľmi pekne ďakujem!/. Do tejto súťaže sme sa prihlásili prvýkrát a hneď to vyšlo najlepšie ako mohlo..neuveriteľné. Ja som sa hlavne potešila kvôli dievčatám, pretože sa naozaj „zakusli“ do tejto výzvy na sto percent!  Dievčatá – ešte raz Vám gratulujem a som na Vás hrdá!!!

Mgr. Lucia Koniarová

A tu pohľad od samotných dievčat: „Za niekoľko-mesačné snaženie sme dostali odmenu ako sa patrí! Nechýbalo krásne prostredie, kvalitné ceny a super atmosfére. Síce za 2 dni pobytu sme nestihli veľa obhliadky v okolí, pretože  program bol nabitý. No o rok sa snažíme znova! Popri celkovej tvorbe ďakujeme p. učiteľke Koniarovej za podporu a tímovú prácu. Ďakujeme aj pani učiteľke Strakulovej za doprovod na podujatí. Celkovo sme si to užili a bolo nám fajn. Bol to prínos a povzbudilo nás to do ďalšej tvorby.“  

H + S + E

Preventívny program proti šikanovaniu absolvovali žiaci 2. – 4. ročníka. Každá trieda venovala téme šikany  4 vyučovacie hodiny. Hravou a zaujímavou formou sa deti rozprávali o kamarátstve v triede,  o postavení v triede, hovorili o tom, kto je hrdina a kto antihrdina, rozprávali o tom, čo majú a nemajú rady, vytvorili plagáty hrdinu, kde popísali všetky dobré vlastnosti,  prejavy kamarátstva  a  ľudskosti. Nechýbala ani veselá pesnička. V závere prvých dvoch hodín si z plného hrdla zakričali, že sú „hrdinovia“.  Od priateľstva a nepriateľstva prešli postupne k pojmom šikanovanie a bolo im vysvetlené, čo je šikana a čo nie je.

Čo si majú zapamätať?

Šikana je, keď niekto silnejší naschvál a opakovane ubližuje slabšiemu telesne alebo slovne.

Medzi peknú aktivitu patril aj  „ klobúk zabudnutia“, do ktorého deti vhadzovali lístky s menami  kamarátov, ktorým niekedy ublížili a neospravedlnili sa. Lístky z klobúka boli potom  hneď zničené.

Asi najviac deti zaujala aktivita odmeňovania a oceňovania spolužiaka. Z krabičky  si vyťahovali mená spolužiakov, ktorých mali odmeniť cukríkom, oceniť jeho osobnosť alebo mu popriať niečo príjemné. Za odmenu dostali nálepku. V závere projektu sa zahrali na „písmenkových hrdinov“, v dvojiciach alebo každý sám pohybom vytvárali písmenká. Chcem sa poďakovať realizátorkám projektu Paulínke a Linde za úžasný program a spoluprácu.

                                                                                                  Mgr. Vladimíra Kudlová

To, že záchranári z Nízkych Tatier prišli medzi nás, má na „svedomí“ Natálka Struhárová z 2. ročníka a jej ocko .

Aj keď nám neprialo počasie, stálo to za to. Najprv sme videli ukážky so psom Denym. Je to záchranársky pes, ktorý hľadá stratených ľudí v horách a zavalených pod lavínou. Deny bol veľmi kamarátsky a je vycvičený tak, aby nikomu neublížil. Ďalej si žiaci mohli poobzerať záchranárske auto, ktoré sa s húkajúcou a blikajúcou sirénou dovalilo na školský dvor. Kto z vás už sedel v takomto aute? Žiaci 1. – 4. si to mohli vyskúšať. Najväčším prekvapením bola lanovka, natiahnutá  medzi stromami. Každý sa chcel na lanovke previezť, a tak záchranár mal čo robiť. Na 1. stupni je nás okolo 90. A tak záchranár vytiahol na lane na strom asi 90 detí a jednu pani učiteľku, ďalší so zavesenou osobou utekal, aby zavesený mal určitú rýchlosť a ďalší z lanovky zvesoval. Aby deťom nebolo dlho pri čakaní na lanovku, v telocvični prebiehali ukážky prvej pomoci. Záchranárom patrí veľké poďakovanie a ďakujeme aj ockovi Radkovi Struhárovi, ktorý s Natálkou celé  toto zorganizovali.

                                                                                 Mgr. Vladimíra Kudlová