Štvrtok bol celkom príjemný deň. Aj v škole sa mi darilo. Poobede som sa stretol s Mariánom. Rozprávali sme sa, cvičili sme parkour a jazdili na kolobežke. Keď sa blížila šiesta hodina, pobrali sme sa domov.
Išli sme po chodníku popri Starej pekárni. Tesne pred schodíkmi som na zemi zbadal bankovky. Jedna päťdesiatka a druhá dvadsiatka. Marián ich zdvihol a spolu sme bežali k nemu domov. Povedali sme to jeho mamine. Bolo už takmer pol siedmej a musel som ísť už domov, pretože sa rýchlo stmievalo.
Na druhý deň sme sa o tom s Mariánom celý deň rozprávali. Veľmi nás lákalo nechať si peniaze a niečo si za ne kúpiť. Po rozhovore s maminami sme dospeli k rozhodnutiu - peniaze čestne vrátiť. No nevedeli sme komu. Moja mama povedala, že by sme to mali dať vyhlásiť do miestneho rozhlasu. Požiadala preto pána starostu o pomoc.
V sobotu doobedu rozhlas vyhlásil, že sa našli peniaze. Neubehlo ani 30 minút od vyhlásenia, a u nás zazvonil zvonček. Bol to starosta so starou tetou. Povedala, kde sa peniaze stratili a tiež aj koľko ich bolo. Stratil ich jej manžel. Peniaze chceli použiť na kúpu capa. Teta sa veľmi potešila, že sa peniaze našli.
Vyslúžili sme si za to čokoládu. Aj keby nebola, potešilo nás, že sme mohli niekomu pomôcť. Ak by sa to stalo mne, budem veľmi rád, ak sa nálezca zachová podobne ako my dvaja s Majom.
Oliver Kósa, 4. ročník
A kto sú tí hrdinovia? Oliver Kósa , Marián Kmotorka a ich maminy!